Konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo takmer 150 účastníkov z radov architektov, projektantov, generálnych a marketingových manažérov firiem, pôsobiacich na stavebnom trhu, otvorila Darina Lalíková, šéfredaktorka vydavateľstva Eurostav. Vo svojom úvodnom príhovore zdôraznila, že motívom k usporiadaniu tejto konferencie je snaha prispieť k širšej osvete medzi odbornou architektonickou a stavbárskou verejnosťou o potrebe šetrenia životného prostredia, znižovania energetickej náročnosti budov a k príprave a realizácii komplexne udržateľných projektov.
Cieľom bola aj medzinárodná výmena skúseností z tejto oblasti, keďže na konferencií sa zišli odborníci nielen zo Slovenska, Česka, ale aj z Belgicka, Švajčiarska, Anglicka a Nemecka.
Úvodnú prednášku konferencie mal riaditeľ kancelárie ACE (Architects' Council of Europe) architekt Adrian Joyce, ktorý hovoril o európskych cieľoch a iniciatívach ACE na podporu projektov udržateľnosti architektúry.
Zmeny klímy, ničenie životného prostredia, prírodné katastrofy, demografické zmeny, ekonomické krízy, to všetko sú globálne problémy, ktorých riešenie je veľmi aktuálne a neznesie ďalší odklad. Preto EÚ prišla s iniciatívou 20/20/20 do roku 2020, čo konkrétne znamená, že do roku 2020 by sa mala znížiť v Európe spotreba energie o 20 %, zvýšiť podiel využitia obnoviteľných zdrojov energie o 20 % a o 20 % znížiť podiel emisií skleníkových plynov.
A. Joyce hovoril o tom, že túto iniciatívu EÚ je potrebné chápať ako novú výzvu pre všetkých účastníkov investičného procesu a pre inšpiráciu ukázal niekoľko už realizovaných projektov udržateľnej architektúry v Európe.
Na prednášku A. Joyca nadviazala Ing. Alena Ohradzanská, riaditeľka odboru stavebníctva z MDVRR SR s informáciami o stave implementácie Európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov na Slovensku. Keďže povinnosť projektovať a realizovať budovy s takmer nulovou spotrebou energie bude pre všetky budovy od roku 2020 aj na Slovensku, otázok na ňu bolo z pléna hneď niekoľko.
Na potrebu komplexnosti nazerania na problematiku udržateľnosti v architektúre a vo výstavbe upozornil vo svojej prednáške prof. R. Špaček „Kontexty udržateľnosti v architektúre a vo výstavbe“. Okrem iného zdôraznil, že estetická hodnota stavby sa stáva podmienkou jej udržateľnosti a že architektúra získava „nárok“ na udržateľnosť krásou, a až potom kvantifikovateľnými parametrami. Potrebu komplexného nazerania na problematiku udržateľnosti architektúry si vyžaduje podľa neho sústrediť našu pozornosť nielen na sledovanie energetických úspor v jednotlivých budovách. „Jeden dom v pasívnom štandarde zlepší ekonomiku a svedomiejednej rodine, cieľom je ale globálne zlepšenie stavu. Konkrétne to znamená potrebu kvalitatívnej zmeny charakteru mesta smerom k EcoCity, SolarCity, kde už zníženie spotreby energie – odbúraním jednej elektrárne či teplárne – sa dá zaregistrovať“.
Švajčiarsky architekt Hanspeter Oester a český architekt Dalibor Borák predstavili svoje konkrétne projekty udržateľnej architektúry a svoju filozofiu prístupu k tvorbe.
H. Oester prezentoval projekt budovy IUCN vo švajčiarskom Glande. Išlo o prestavbu a dostavbu budovy, ktorej investor požadoval návrh trvalo udržateľnej architektúry, ale bez navýšenia finančného rozpočtu za jej realizáciu. H. Oester zdôraznil, že trvalo udržateľné projekty si vyžadujú intenzívnu spoluprácu nielen s investorom, s profesistami – projektantami, ale aj výrobcami stavebných materiálov, ktorí môžu významnou mierou prispieť k vzniku komplexne udržateľných projektov.
Dalibor Borák, český architekt, ktorý má zaujímavé realizácie aj na Slovensku, predstavil svoje návrhy troch aktívnych domov aj svoju filozofiu tvorby, ktorá vychádza z náboženstva Bahai (osobná zodpovednosť, tolerancia, spravodlivosť, harmónia).
V ďalších prednáškach rezonovala najmä potreba spolupráce architektov, projektantov a investorov s výrobcami stavebných látok, ktorí môžu výrazne prispievať k realizácii udržateľnej architektúry. Pre výrobcov stavebných látok sa udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe stáva tiež novou výzvou, keďže z povestného trojuholníka (investor - architekt – zhotoviteľ) sa stáva štvoruholník, kde štvrtým hráčom je práve výrobca stavebných látok a materiálov.
Vo svete sú známe a používané rôzne systémy na meranie a certifikáciu udržateľných budov. Ktoré sú najznámejšie a čím sa od seba odlišujú hovoril vo svojej prednáške prof. Jozef Hraška. Podrobnejšie sa potom venoval najmä anglickému BREAAM a americkému LEED. Keďže jedným z cieľov EÚ je aj zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v budovách, do programu konferencie bola zaradená aj táto téma. Venoval sa jej aj napríklad prof. Dušan Petráš, ktorý prezentoval možnosti ich využitia v nízkoteplotnom vykurovaní a vysokoteplotnom chladení.
Záverečná panelová diskusia, ktorú moderovali prof. R. Špaček a prof. D. Petráš, ktorí boli aj odbornými garantami konferencie, potvrdila opodstatnenosť konania konferencie práve na túto tému. Udržateľnosť života, udržateľnosť architektúry a výstavby a udržateľnosť životných scenárov sú témy, ktorým sa budeme musieť začať podstatne intenzívnejšie zaoberať všetci, ktorým nie je ľahostajný ďalší vývoj našej planéty a jej zachovanie pre ďalšie generácie.